Vážený pán riaditeľ,
Vaša banka si hovorí, že je najlepšia na Slovensku. Donedávna som si to myslel aj ja. Nie som chronický sťažovateľ, ani držgroš, ktorý sa snaží ušetriť každú korunu. Mám rád kvalitné služby a som ochotný za ne aj zaplatiť. Vo Vašej banke mám dva účty, kreditnú kartu, dva spotrebné úvery a keby ste mi ju dali, tak aj hypotéku. Mesačne platím za balíčky služieb, poplatky a neviem čo všetko približne 1000 korún, čo sú skoro dve percentná mojich mesačných príjmov. Klientom Tatrabanky som už skoro desať rokov. Dnes som však aj jej väzňom.
Na svoju banku nemám vysoké nároky. Chcem si všetko, čo sa dá, vyriešiť cez internet, čo zväčša Tatrabanka spĺňa. Chcem, aby sa moja banka o mňa starala a snažila sa splniť moje priania. To však od Vašej banky chcem veľa. Pred viac ako mesiacom, presne 4.6.2007 som prišiel do pobočky na Račianskom Mýte požiadať o predčasné splatenie úveru. S milým pánom za priehradkou som vypísal žiadosť, kde čítam, že do mesiaca sa mi banka vyjadrí, či moju žiadosť akceptuje. Prekvapilo ma to, pretože som čakal, že prídem do banky a keď z nej budem odchádzať, môj bežný účet bude o 100 tisíc korún ľahší a ten úverový už nebude. Ale dobre, banka má svoje postupy, tak som si povedal, že počkám. Aj keď sa mi to nepáčilo, pretože mi nepríde najférovejšie, že ma banka chce obtiahnuť ešte o úroky za ďalšiu splátku. Milý úradník ma však upokojil, že to je tá maximálna doba čakania, že sa mi s najväčšou pravdepodobnosťou ozve už po pár dňoch. Keď sa neozýval mesiac, vybral som sa opäť do pobočky. Bolo 4.7.2007, teda deň po limite, do ktorého sa mala banka vyjadriť.- Počkal som si 30 minút, kým vybaví klientov, aby mi povedal, že ešte nedostal vyjadrenie a že musím čakať, pretože s tým nič nemôže robiť.
Mesiac je asi na pečiatku a podpis dosť málo času.... Ale dobre. Skúsil som druhý pokus, ako Tatrabanke vrátiť jej peniaze... „Chcem zrušiť všetky účty, čo tu mám,“ povedal som úradníkovi a opäť mal pre mňa pripravenú odpoveď. Vraj kým mám úver, to nie je možné... Ale ja ten úver nechcem!!! To on síce chápe, ale nemôže s tým nič robiť. Ešte na tom stretnutí mi sľúbil, že mi v ten istý deň zavolá. Keď sa telefón neozval ďalšie tri dni, vybral som sa na pobočku opäť. Tentokrát tam mal milý úradník opäť klientky a s ktorými len začínal vypisovať akési papiere. Potom ma oslovil istý pán, tiež milý, z ktorého sa vykľul riaditeľ pobočky. Keď som mu povedal, aký mám problém, sľúbil, že vec preverí a do hodiny mi zavolá. Z banky som utekal na tlačovú besedu policajného prezídia, ktorú vysielala TA3 naživo, ale ja som si nechal zapnutý mobil, veď mi bude volať riaditeľ banky dobrú správu, že sa konečne môžem zbaviť stotisícového dlhu. Nevolal. Ani o hodinu, ani
i o dve, ani o štyri. Tak som sa opäť vybral na pobočku. Tentokrát tam už riaditeľ nebol, ale milý úradník nemal klientov, takže aspoň to bolo rýchle. Oznámil mi, že stále nič. Tak som sa ho spýtal, na koho sa môžem obrátiť, na čo odišiel telefonovať. Keď sa vrátil, povedal mi, že to nie je síce môj problém, ale na oddelení, kde predčasné splátky úverov riešia, sú v sklze a mohlo by to byť do konca týždňa. Mimochodom, nie predčasné splatenie, ale súhlas s predčasným splatením...
Vážený pán riaditeľ,
tento príbeh je pravdivý. Keď si zavoláte do pobočky na Račianskom Mýte, zistíte, že takých, ako ja, tam je niekoľko. Je tam niekoľko väzňov Tatrabanky. V piatok pôjdem do pobočky opäť. Možno pre mňa budú mať dobrú správu, možno nie, je mi to už jedno. Viem len jednu vec – pokiaľ ma k tomu životné okolnosti nedonútia, už nikdy si vo Vašej banke nevezmem úver. A to zvažujem, či budem využívať aj ostatné služby. Uvedomujem si, že to môže byť jedno aj Vám. Som malý klient a veľká banka mojich tisíc korún mesačne nepotrebuje. Tak sa totiž Tatrabanka správa.
PS: Peniaze, ktoré mám na svojom osobnom účte, mi úročíte smiešnymi desatinkami percenta. Peniaze, ktoré som si u Vás požičal, mi úročíte 12 percentami. Keď Vám ich chcem vrátiť, dozviem sa, že to nie je možné, kým niekto nezdvihne zadok a nedá na moju žiadosť pečiatku. Hoci má na to 30 dní, nič sa mu nestane, keď to nestihne. A keď to urobí, ešte budem musieť platiť päť percent z nesplatenej sumy ako zmluvnú pokutu. Ja som sa raz omeškal so splátkou úveru. Len pár dní, ale zaplatil som za to tuším 800 korún. Teda nezaplatil, drzo ste ich strhli z môjho účtu deň predtým, ako som si vôbec stihol prevziať upomienku.
Vážený pán riaditeľ,
ak ste si tento otvorený list prečítali, ďakujem za Váš čas.
S úctivým pozdravom
Mgr. Martin Dorčák,
absolútne znechutený klient
Komentáre
SOI
Alebo ..